Sýkorka veľká

Sýkorka veľká alebo Sýkorka bielolíca (lat. Parus major) je naša najväčšia a najrozšírenejšia sýkorka. U nás je zákonom chránená.

Pôvodne dávala prednosť listnatým lesom, ale dnes žije aj v parkoch a záhradách a veľmi dobre sa naučila využívať vo svoj prospech blízkosť ľudí. Sýkorka veľká je pomerne výrazne sfarbená. Má žlté bruško s pozdĺžnym čiernym pruhom, čiernu čiapočku a čierne lemované biele líca (v niektorých publikáciách sa označuje ako sýkorka bielolíca). Má veľmi rozmanité hlasové prejavy a je pomerne dobrý imitátor hlasov iných druhov. V lete sa živí hmyzom, ale v zime musí prejsť na semená s vysokým obsahom tuku, ktoré často nachádza v krmidlách (najlepšie slnečnice) a sú ochotné si pre ne priletieť až na ľudskú ruku. Ďalej konzumujú rôzne živočišne tuky (napr. hovädzí loj) a v Anglicku sú známe tým, že sa naučili preďobať hliníkové uzávery fliaš s mliekom a vyzobať smotanu pod ním.

Sýkorka veľká má palearktické rozšírenie (Európa, Ázia a sever Afriky) a delí sa na tri skupiny poddruhov (celkovo asi 20 poddruhov). Naša sýkorka veľká európska (P. major major) obýva väčšinu Európy a západnú Sibír. U nás hniezdi v podstate na celom území, ale so stúpajúcou nadmorskou výškou sa početnosť znižuje. Vyhľadáva najmä listnaté lesy, ale objavuje sa aj v ihličnatých. Bežne sa vyskytuje v blízkosti ľudských sídlisk, v záhradách, parkoch, sadoch a pod.

Prirodzené hniezdenie je v dutinách stromov, veľmi často obývajú búdky, ale sú veľmi prispôsobivé a môžeme ich nájsť v hromadách dreva, kovových trúbkach, dutinách múrov, starých hniezdach strák a veveričiek, ale aj v dierach v zemi. Hniezdo stavia iba samica a potom do neho kladie okolo desať vajíčok, ktoré vážia asi 1,6 g a sú červenohnedo bodkované na bielom podklade. Na vajciach sedí iba samička, ktorú samec kŕmi. Dĺžka sedenia je 12 až 16 dní, potom obidvaja rodičia 14 až 23 dní kŕmia mláďatá na hniezde a dalších 8 až 14 dní sú mláďatá kŕmené po vyvedení z hniezda. Sýkorky veľké často hniezdia dvakrát v jednej sezóne. Mláďatá ostávajú s rodičmi aj cez zimu a ešte v prvnom roku života pohlavne dospievajú. Najvyšší zistený vek bol asi 15 rokov.

Počas leta sa živí prevažne živočíšnou potravou. Hlavnú zložku tvorí hmyz v rôznych vývojových štádiách (vajíčka, larvy a u menších druhov aj dospelé jedince). Na jeseň a v zime vyhľadávajú olejnaté semená slnečnice a buku, orechy a niekedy aj semená hrabu. Môže aj objedať dužinaté plody drevín, púčiky a listy. Mláďata sú kŕmené najmä húsenicami (viac ako 80 %), pavúkovcami a rôznymi larvami hmyzu. Pre svoje mláďatá bežne zoženú 500 ks húseníc denne, čím veľmi úspešne regulujú výskyt škodcov. Potravu zbierajú na vetvách stromov a kerov, na zemi a výnimočne ju chytajú aj pri lete.

Sýkorka veľká je prevažne stály druh, ale časť populácie vykonáva krátke ťahy. Z Poľska, Ukrajiny a Nemecka prilietajú na zimu k nám, niektoré naše odlietajú ďalej na juh.

Sýkorka veľká je veľká asi ako vrabec, ale štíhlejšia. Je to naša najväčšia sýkorka, je 14 cm dlhá a 20 g ťažká. Hlavu má čiernu iba na lícach a pri ušiach je biela. Čierna farba pokračuje aj na prsiach a zužuje sa do čierneho pruhu, ktorý sa tiahne cez brucho (u samíc je tento pruh tenší a menej výrazný). Chrbát je žltkavý až zelený, brucho žlté, vrchné krovky chvosta sú modrošedé, krídla sú tmavomodrošedé s nevýraznym bielym pruhom. Zobák je silný, kužeľovitý a čierny. Mladé vtáky sú bledšie a líca majú žltkavé, zobák hnedošedý.

Lieta vlnkovito a pomerne rýchlo. Hlas má veľmi premenlivý.

Foto: autor
Text: Wikipedia